Supervize

Základní podmínky supervize IAPSA (2017)

- Frekventant si supervizi domlouvá individuálně u supervizora uznaného IAPSA (seznam na www.iapsa.cz). Supervizorem nemůže být výcvikový terapeut.

- K supervizi je možné se hlásit nejdříve po třetím roce sebezkušenostní části výcviku a po absolvování teoretické části výcviku.
Podmínkou je minimálně roční praxe v klinické oblasti nebo v oblasti pomáhajících profesí. O zahájení supervize frekventant informuje asistentku Institutu.

- Požaduje se celkem 150 hodin supervize. Supervidováný musí mít dva supervizní případy u dvou supervizorů.
Frekventant má prokázat praktickou schopnost vedení případu podle modelu psychoanalyticky orientované psychoterapie a porozumění terapeutickému procesu.

- První supervizní případ by měl optimálně obsáhnout 40-50 supervizních hodin pacienta či skupiny, vedených za standardních podmínek podle metod psychoanalytické psychoterapie ve frekvenci minimálně 1x týdně po dobu alespoň jednoho roku u jednoho supervizora.
(Po individuální domluvě se supervizorem je možná supervize ve více hodinách v blocích ve frekvenci 1x za týdně).

- Druhý supervizní případ má být vedený ve stejném formátu u jiného supervizora. Jako alternativu je možné zvolit skupinovou formu supervize, podmínkou je, že supervidované případy jsou vedené podle principů psychoanalytické psychoterapie (dlouhodobá psychoterapie jedince/skupiny ve frekvenci minimálně 1x týdně).
Poměr individuální a skupinové supervize je 100 hod. individuální ku 50 hod. skupinové.

- Supervizor může doporučit vedení IAPSA pokračování v supervizi nad stanovený rámec počtu supervizí, případně doporučit další supervizi v případě, že to uzná za vhodné s ohledem na způsobilost frekventanta pracovat samostatně metodou psychoanalytické psychoterapie.

- Supervidovaný si vyžádá od každého supervizora zhodnocení své práce a zašle asistence na e-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.

- Po úspěšném absolvování supervizí vypracuje kandidát na základě jednoho supervizního případu kasuistiku v rozsahu minimálně 30 normostran.
Schéma pro vypracování kasuistiky: .
-  úvodní interview (diagnostická rozvaha, rámec terapie)
-  popis průběhu terapie - hypotézy, o co v terapii šlo, vztah mezi pacientem a terapeutem (přenos-protipřenos)
-  ukázka z jednoho dvou sezení..
-  rozbor snu..
-  Kasuistika je přijata nebo může být frekventantovi doporučeno její přepracování.
Kasuistiku hodnotí komise minimálně 3 interních členů institutu (mimo výcvikového terapeuta).

- Komisionální zkouška (kolokvium) bude vypsána jednou ročně.

doc.PhDr.Jiří Kocourek, PhD.

 

Skelet (náznak , podněty) kolokviální práce  o vedení skupiny podle H. Nagajové

1.

Štádia skupiny podľa Agazarianovej.

Skúmala vývoj skupín, predovšetkým tých, ktoré spoločne začínajú aj končia.

1. Štádium zamerané na vedúceho: jedinci sa riadia pravidlami, sú závislými na systéme, nasleduje boj o moc, s rozdielmi medzi jedincami a jedincami a  vedúcim.

2. Štádium zamerané na skupinu – spočiatku s veľkou mierou súdržnosti a idealizovaním samotnej skupiny. Potom skupina prechádza bolestným štádiom straty idealizácie.

3. Štádium pracujúcej skupiny – sledujúcej a napĺňajúcej cieľ.

 

2.

Foulkes predpokladal 4 úrovne vzťahov a komunikácie prebiehajúcich v skupine súbežne:

1. aktuálne úroveň: bežné vzťahovanie  sa, v ktorom skupina reprezentuje realitu, spoločnosť, konvenčné vzťahy a verejnú mienku. Sprievodca je vnímaný ako vodca alebo autorita.

2. prenosová úroveň: zodpovedajúca zrelým objektovým vzťahom, kde skupina reprezentuje rodinu, sprievodca je vnímaný ako rodič a členovia skupiny ako súrodenci.

3. projektívna úroveň: zodpovedajúca nezrelým objektovým vzťahom čiastočných objektov s projikovanými a zdieľanými pocitmi a fantáziami. Členovia skupiny môžu reprezentovať časti individuálneho self. Skupina reprezentuje obraz matky alebo dokonca maternicu, a obrazy tela sú reflektované a reprezentované skupinou a jej členmi.

4. primodiálna úroveň: skupina reprezentuje zdieľané mýty, archetypálne obrazy a kolektívne nevedomie.

 

3.

Bion predpokladal tri formy skupinovej kultúry, ktoré sa formujú na základe podmienok vo vnútri alebo vonku skupiny ako mobilizácia spoločných obrán chrániacich skupinu pred rozpadom. Ide o primitívne nevedomé obranné mechanizmy, ktoré sú zvládnuteľné len pomocou interpretácie v pracovnej skupine. Tri možné skryté konfigurácie v skupinovom nevedomí- skupiny v situácii záťaže podliehajú nevedome určeným postojom -Základným predpokladom a tie kolidujú so základnou úlohou skupiny – utvorením pracovnej skupiny. Terapeut ich musí rozpoznať a interpretovať. Tieto tri konfigurácie majú svoje špecifické úzkosti, procesy a role.

1. Pri základnom predpoklade Závislosti, skupina hľadá opatrujúci štýl vedenia, podobný materskej výchove. Hľadá u terapeuta materiálnu, duchovnú výživu a ochranu – On, nie vlastná a spoločná práca ich vylieči. Prítomná je teda závislosť so závisťou a ochrannou idealizáciou. Rola všemocnosti a grandiozity na jednej strane / role pasívneho vyhovenia a nízkej sebaúcty na strane druhej.

2. Pri základnom predpoklade Boj –Útek – skupina vyžaduje veliteľa, ktorý ju povedie do boja alebo pomôže uniknúť do bezpečia. Skupinou definovaný Nepriateľ môže byť vonkajší alebo vnútorný. Pri snahe vysvetliť, čo sa v skupine deje, sa terapeut často ocitá v situácii, keď sa skupina dá ľahko zviesť k boju proti psychickej zložitosti alebo sa jej vyhýba. Prítomné sú pocity závisti a zahanbenia. Role útoku na jednej / role stiahnutia sa na druhej strane.

3. Základný predpoklad Párovanie vzniká pri potrebe zachrániť skupinu z beznádejnej situácie. Párovanie môže mať sexuálne prejavy i abstraktné – spájaním myšlienok v nádeji, že z takého spojenia vzíde nová entita – mesiáš, čo zachráni skupinu. Nádej je ochranou proti prežívaniu zúfalstva, proti existencii deštruktivity a nenávisti. Sexualita je manickou ochranou pred úzkosťami depresívnej pozície. Role romantického spojenia na jednej / role mesiášskych potomkov na druhej strane.

4. Earl Hopper zaviedol koncepciu štvrtého základného predpokladu v nevedomom živote skupín a spoločenských systémov podobných skupine: NESÚDRŽNOSŤ s pólmi Zoskupenie jednotlivcov / Skupina ako masa. Býva reakciou skupiny na strach z anihilácie alebo straty identity. Hopper vychádzal zo štúdie pocitov bezmocnosti, hanby a traumatickej skúsenosti v kontexte interpersonálnych vzťahov, ktoré sú v ľudských podmienkach ústredné. V tomto koncepte nie je závisť primárnym impulzom vychádzajúcim z pudu smrti / kleiniáni/, ale vyvíja sa ako obrana ( ochrana) proti strachu zo zničenia ( anihilačná úzkosť) / skupina nezávislých/ a je zameraná na zmarenie zdrojov ľudí, ktorí sú vnímaní ako potenciálne nápomocní ale v skutočnosti nepomáhajú alebo nepomôžu.

 

 

Struktura kolokvialnej prace

 

 

 

 

Praktikující supervizoři

PhDr. M. Cipro, Ph.D., (Praha)
MUDr. K. Černý, (Praha)
PhDr. P. Junek, (Praha)
MUDr.D. Kárová (Praha))
MUDr. P. Klimpl, CSc., (Brno)
doc. PhDr. J. Kocourková, (Praha)
doc. PhDr. J. Kocourek, Ph.D., (Praha)
PhDr. V. Mahler, (Praha)
PhDr. Z Michlerová, (Bratislava)
PhDr. M. Petržela, (Brno)